20. augusta 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta Svobodu sovietsky veľvyslanec Červonenko a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili československé hranice. Operácia sa začala 20. augusta 1968 o 23:20. Najdôležitejším prvkom operácie bol moment absolútneho prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na Ruzyňskom letisku v Prahe dopravné lietadlo Antonov An-12 s výsadkovou jednotkou, ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou.

Obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule aby okupačné sily dezorientovali[6]. Československá ľudová armáda, na rozkaz prezidenta Svobodu, nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená perfektne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu dňa obsadené. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ.

Najostrejšie prejavy odporu boli spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského rozhlasu. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených. V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108 Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe. Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 11 sovietskych vojakov, ďalších 87 bolo hospitalizovaných. Okrem toho zahynulo 85 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách. Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu pre zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta boli zaskočení jednaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že ich boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Sovietske velenie, však väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.

20. august 1968

Gustáv Husák 20. augusta 1968 v Žiari nad Hronom Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Rozhlasové noviny z 15.00 hod. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

21. august 1968

Situácia v Hradci Králové. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Situácia v Bratislave. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Vyhlásenie vlády ČSSR. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Správy o všeobecnej situácii. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Reakcie občanov Prahy na okupáciu. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Správa sovietskej tlačovej agentúry TASS k vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Ľudvík Svoboda. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

Pár slov slovenským poslucháčom. Zdroj audiosúboru: Ústav pro studium totalitních režimů

{youtube}qKy6hURnwkA{/youtube}