V druhej etape domovej výstavby bola vybudovaná časť rodinných domov a dva činžové domy. Súčasne bola postavená železničná stanica a hospodárska budova železníc a rušňového depa. Časom sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo nutnosť vybudovania ďalších železničiarskych bytov, ako aj začiatok budovania infraštruktúry, škôl, škôlok, obchodov, služieb a tiež budovy kultúrneho domu, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 (rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi ZSSR a ČSSR ktoré bolo predzvesťou vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.). Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V meste bola postavená nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova miestneho obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit. Ďalej pribudol závod Železničné staviteľstvo a traťová dištancia. Čierna nad Tisou to je urbanisticky šestnásť ulíc a jedno centrálne námestie. Mesto bolo budované podľa vtedajšieho sovietskeho vzoru. Mesto Čierna nad Tisou bolo pol storočia jediným mestom na Slovensku, ktoré nemalo kostol. Väčšinu obyvateľstva tvorili občania s maďarskou a rusínskou národnosťou.

Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby obchodov a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území. Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch 20. storočia začala výstavba mesta postupne upadať. Železničné prekladisko bolo na počiatku budované, ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a Ďalekého východu do Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru za socializmu postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske či iné špeciálne obchodné komodity.

Roku 1947 sa na železničnom prekladisku priemerne denne prekladalo 3500 ton tovaru. Medzi najvýznamnejšie komodity patrila a stále patrí železná ruda. Požiadavky na prekládku neustále narastali a tak bolo nevyhnutné dobudovať ďalšie koľaje a prekládkové rampy:

• 1949: nová mäsová rampa, čelná rampa, bočno-čelná rampa
• 1950: vyvýšená rampa
• 1951: colná rampa
• 1952: I. rozmrazovňa rudy
• 1953: I. vysoká rudná rampa, zahrádzkovacia rampa, východná rampa
• 1954: portálová rampa, prvá časť prečerpávacej stanice
• 1955: obecná rampa, ďalšia časť prečerpávacej stanice
• 1956: rozšírenie prečerpávajúcej stanice
• 1957: II. vysoká rudná rampa
• 1958: II. rozmrazovňa rudy
• 1959: ďalšia časť portálovej rampy

S rastom počtu prekládkových rámp sa zvyšovala i prekládková mechanizácia a rástla i rozloha koľajiska. Z troch koľají širokého rozchodu vyrástli postupne štyri rozsiahle koľajové skupiny. Podstatná časť koľajových kapacít sa budovala tesne po roku 1948 a doplnila sa v rokoch 1959-1962. V roku 1951 boli vybudované smerové koľaje, v roku 1953 vchodové koľaje, v roku 1954 zásobné koľaje a v roku 1960 manipulačné koľaje. V roku 1953 začala výstavba koľajiska v Dobrej pri Čiernej nad Tisou. Práce na tomto úseku sa ukončili v roku 1969. Železničná stanica nemala nástupišťa (ako klasická železničná stanica, keďže prekladisko nie je určené na prepravu osôb).

{youtube}-rDFAX4ifPo{/youtube}

Zdroj: wikipedia