Doc.Ing.Ján Farkaš sa pustil do vývoja tohoto nápoja s nadšením nie len aby ušetril devízy republike, ale predovšetkým preto, pretože patril k starej vinárskej rodine a vinári sú vždy neobyčajne húževnatí ľudia. Na prvý produkt nápoja (prototyp, ak je to možné takto technicky nazvať) použil mušt odrody hrozna Müller Thurgau. Ako dochudzovadlo využil rastlinu - baza čierna, kde lúhovaním ich kvetov získal potrebnú arómu i chuť. K ingredienciam patrili i napríklad citrónová žlť, smaragdová zeleň, benifikátor, fnantérer a kulér. Osobne si neviem pod týmito názvami čo to predstaviť, hádam okrem citrónovej žlte. Ale ja zas nie som odborník v potravinárstve.  Keď bola receptúra nápoja hotová, pristúpilo sa k skúšobnej výrobe. Pri oberaní hrozna bolo dostatok muštu z ktorého bolo možné vyrobiť potrebné množstvá tohoto nového nápoja.  Mušt sa zahusťoval na cukornatosť v rozsahu 45 až 65 percent. V druhej fáze výrobného procesu sa do nápoja pridávali potrebné ingrediencie a nápoj sa následne riedil a nasýtil CO². Finálny nápoj sa už len zafľaškoval. Tí skôr narodení sa určite pamätajú na typické fľaše Viney, ktoré bolo možné kúpiť hádam na každom kroku.

Vinea oficiálne prišla na československý trh  v roku 1974. Prvé nápoje sa fľaškovali do 0,25 dcl fliaš. Vinea za socializmu stála 1,50 Kčs.  O rok neskôr už Vinea získal prestížne ocenenie na potravinárskom veľtrhu v Brne, Zlatú Salimu. Nápoj sa vyrábal najprv len vo Vinárskych závodoch v Pezinku, ale neskôr pre veľký záujem spotrebiteľov sa začala plniť aj v Nitre a v Banskej Bystrici. Od roku 1980 sa začala Vinea plniť už aj do 7 dcl fliaš.

Od polovice 80. rokov sa Vinea ako jedna z mála nápojov z tábora socializmu za železnou oponou začala vyvážať do USA a Kanady. Tento jav vyvolal jej nedostatok na domácom trhu, pretože kvôli devízam sa jej z roka na rok mimo ČSSR vyvážalo podľa môjho názoru neprimerané množstvo vzhľadom k výrobnej kapacite. Vinea sa dobre v zahraničí predávala a reklamný trh nešetril chválou o kvalite jej výroby, o najkvalitnejšom hrozne a ďalších ingredienciách, ktoré receptúra Viney obsahovala. Na západe odporúčali piť Vineu s citrónom. Červenú Vineu s limetkou.

Súperom Viney bola najmä maďarská Márka. Podobne ako Kofolu, rovnako i Vineu postihla pohroma po nežnej revolúcii. Všetko socialistické bolo označované, ako choré, neschopné života a všetko čo prišlo zo západu bolo to najlepšie, čo sme si mohli v obchodoch kúpiť. Bolo potrebné otvoriť trhy zo západu a utlmiť výrobu v Československu. Vinea v roku 1989 zažila svoj úplný pád. Síce sa Vineou koketovalo medzi Pezinkom a Nitrou, ale viac to viedlo k sporom ako k výrobe. Na prelome rokov 2008 a 2009 značku Vinea kúpil nový majiteľ a Vinea sa začala vyrábať v Rajeckej Lesnej. Nová výroba však nepriniesla originálnu receptúru a na chuť, na ktorú bolo zvyknutých tisíce ľudí. Je to škoda. Č myslíte? Alebo sa možno mýlim. Škoda úsilia Jána Farkaša z dnešného môjho pohľadu, ktorý sa postaral o jej geniálnu nadčasovú receptúru.

Od 29. júna 2011 je Vinea k dispozícii aj v ružovom variante Vinea rosé.