AKO JE TO DNES

Hlavnou úlohou národného podniku Zberných surovín je — stručne povedané — zber a úprava druhotných surovín. Pritom druhotné suroviny musia „absolvovat" určitý kolobeh. Výkupňa Zberných surovín zozbiera, resp. vykúpi tieto suroviny, upraví ich (roztriedi, zlisuje a pod.) a v upravenom stave dodá spracovateľskému priemyslu, ktorý ich použije ako prvotnú surovinu. Ani jedna krajina na svete nie je taká bohatá, aby si mohla dovoliť nevyužívať druhotné suroviny, ktoré potenciálne má k dispozícii. A zvlášť to platí pre našu krajinu, síce priemyselne vyspelú, ale na suroviny nebohatú. Sieť Zberných surovín v republike tvorí 11 krajských podnikov riadených Krajskými národnými výbormi. Tie majú vo svojich okresoch zberové prevádzkárne, ktoré disponujú jednotlivými výkupňami. Výkupne špeciálneho zberu vykupujú kožky a perie, výkupne všeobecného zberu ostatné druhotné suroviny. Ktoré ostatné? Do výkupni môže každý obyvateľ našej republiky odovzdať železný šrot, farebné kovy (med, hliník. olovo, zinok, cín a ich zliatiny), starý papier, sklenené črepy, starý textil. odpadovú gumu, plastické hmoty, zaolejované handry, sisal, korok, ľudské vlasy, filmy, ustaľovač, rohy a rohovinu, kožky z kôz, kozliat, oviec, jahniat, králikov, zajacov a kožky z lovnej zveri, suchý chlieb. Tieto suroviny znovu spracúva papierenský a lepenkársky priemysel, čierna a farebná metalurgia, priemysel textilný, sklársky, gumárenský, nábytkársky, tukový, potravinársky, kožená galantéria a ďalšie odvetvia. S výrobkami, na výrobu ktorých použili suroviny zo zberu, sa stretávame denne. Ročný objem výkonov všetkých 11 podnikov Zberných surovín predstavoval napríklad v roku 1977, 1 432 121 000 Kčs.

SYSTÉM ŠPECIALIZOVANÝCH KONTAJNEROV

Zväčšovať počet výkupni nestačí na skvalitňovanie a rozširovanie výkupu druhotných surovín. Jedným z limitujúcich faktorov činnosti Zberných surovín je aj rozvoj ich technického vybavenia, ktoré zatiaľ nie je na primeranej úrovni. Technický rozvoj Zberných surovín zaostal za kapacitnou „ponukou". Preto sa ešte stretávame s výkupňami v podobe „plechových búd bez vody a elektriny". Postupne ich už nahradzujú nové, moderné výkupne. Napríklad v Bratislave je dnes 6 výkupní, ktoré svojím estetickým vzhľadom vyhovujú moderným požiadavkám. Sú to jednoduché, ale praktické bunky s kontajnermi. Ich počet sa má do konca roku 1980 rozšíriť na 10 až 15. Kontajnery sú dnes objektívnou nevyhnutnosťou a patria neodmysliteľne do každej výkupne. Ich útroby „pohltia" 6 ton druhotných surovín. Navyše môžu „cestovať". Výkupňa dovezie napríklad kontajner na školský dvor a po napInení ho odvezie späť. V poslednom čase sa začali robiť pokusy so špecializovanými kontajnermi na sklenené črepy. Budú stáť pred hotelmi, reštauráciami, inými stravovacími zariadeniami a postupne aj na sídliskách. Doterajšie pokusy však stroskotali, pretože v kontajneroch sa okrem sklenených črepov našli nežiadúce odpady. V Zberných surovinách v Bratislave na Plynárenskej ulici už pracuje veľkokapacitný lis BOA SUPER 40. Práve takéto moderné vysokovýkonné stroje, mechanizmy a zariadenia, bez ktorých to pri rastúcich úlohách nepôjde, chýbajú. „Úzkym profilom" sú vysokozdvižné vozíky, výkonné lisy s automatickým viazaním, ťažkotonážne vozidlá, na ktoré možno montovať hydraulické mechanizmy, nevyhnutné pre manipuláciu napríklad so železným šrotom a sklenenými črepmi. Nedostatok vagónov spôsobuje „viaznutie" expedície druhotných surovín z výkupne do výroby.

PLNÉ ODPADOVÉ NÁDOBY

V obsahu odpadových nádob je 80 až 90% druhotných surovín ktoré by sa dali ešte spracovať a využiť. Plytváme tak cennými hodnotami, i keď sa nám zdá, že kvôli kôpke suchého chleba, či balíku starých novín sa nám neoplatí ísť do zberne. Známe porekadlo však hovori: „Babka k babce, budú kapce..." Príčiny však treba vidieť aj inde. Sieť výkupni Zberných surovín má ešte stále priveľké oká. Na viac ako 350 tisíc obyvateľov Bratislavy pripadá približne 30 zberní. Je to málo. Ved napríklad v Petržalke, kde býva takmer 50 tisíc ľudí, je len jedna výkupňa. Tam niekde prameni aj nezáujem obyvateľov o výkup druhotných surovín (ak odhliadneme od malej výkupnej ceny za niektoré druhotné suroviny a nedostatočnej informovanosti o otváracom čase výkupní). Ďalším negatívnym faktorom je už spomínaná technická zaostalosť výkupní. Nedostatok technických, organizačných a ekonomických faktorov ovplyvňuje teda v nemalej miere výkup a využívanie druhotných surovín. Zberné suroviny vyvíjajú iniciatívu na skvalitnenie a rozšírenie výkupu. Jednou z jej foriem sú rozličné sútaže a podujatia. V tomto roku pripravili pre školy a pionierske skupiny už tradičnú celoročnú súťaž v zbere starého papiera a železného šrotu. Najúspešnejší zberatelia sa na záver súťaže zúčastňujú Celoslovenskej várky starého papiera v Juhoslovenských papierňach a celulózkach v Štúrove a Celoslovenskej tavby železného šrotu vo Švermových železiarňach v Podbrezovej. A hoci sa do zberu zapojilo v uplynulom období 80% škôl, do súťaže len 10 až 15% (napríklad za rok 1978 sa nezapojila ani jedna škola z okresu Nové Zámky, Topoľčany, Trenčín a Trnava). Zaujímavým podujatím tohto roku je súťaž „Hor sa na Spartakiádu 1980 - pod heslom „Súťažme každý deň". Môže sa jej zúčastniť každý, kto odovzdá najmenej 50 kg druhotných surovín rozličného druhu. Medzi odmeny patrí aj vstupenka na Celoštátnu spartakiádu. Zberné suroviny každý rok vypravujú zvláštny vlak k moru. Jeho účastníkmi sú pionieri, ktorí za rok odovzdali najväčšie množstvo druhotných surovín v jednotlivých okresoch.

ČO SA SKRÝVA ZA ČÍSLAMI

Prečo také súťaže a podujatia ? Prečo apel na zber druhotných surovín? Na výrobu jednej tony surovej ocele z pôvodných surovín potrebujeme 80 hodín ľudskej práce. „Výroba" jednej tony zo železného šrotu vyžaduje len 8 hodín! Zároveň tona šrotu predstavuje úsporu 2 ton kvalitného koksovateľného uhlia a 4 tony železnej rudy. Najefektívnejším surovinovým zdrojom pre výrobu papiera a lepenky sa stal zberový papier. Zberový papier, ktorý splnil svoju primárnu funkciu, možno ľahko technologicky spracovať znovu na vlákninu a z tejto sekundárnej vlákniny vyrábať ďalšie papierenské výrobky. Cyklus — výroba — užitie — zber — výroba — sa opakuje niekoľkokrát. Zo 400 kg nepotrebného odpadu sa získava priemerne 300 kg nových výrobkov (hygienický papier, lepenky, papier, obalové prostriedky, strešné a izolačné materiály pre potreby stavebníctva atď.). Napríklad z jednej tony zberového papiera vyrobia v papierňach lepenku, ktorá poslúži ako obálka pre 6 tisíc učebníc. Tona starého papiera znamená úsporu 2,51 metrov plm. dreva. 354 600 ton papiera, vykúpeného za rok 1976, predstavuje tieto úspory: 890 000 plm. dreva, t.j. viac ako 3 000 ha storočného lesa. 11 000 pracovných sil a ďalšie úspory elektrickej energie. Zo starých handier je vyrobený jemný a pevný listový letecký papier, trvanlivý papier na dôležitých dokladoch, bibliofilské vydania kníh a papiere s najväčšmi nárokom na odolnosť — bankovky. Najrýchlejší rozvoj výkupu za uplynulé obdobie zaznamenal ustaľovač (ustaľovač je chemická tekutina, ktorá sa používala pri výrobe fotografií, poznámka redakcie). Z tisíc litrov upotrebeného ustaľovača môžeme získať 3 až 4 kg striebra. Mimoriadny hospodársky efekt majú sklenené črepy. Väčšina z nich sa dostáva do Zberných surovín len z priemyselných zdrojov (konzervárni, liehovarní, pivovarov a pod.). Tzv. ľudový zber je nedostačujúci. Význam črepov spočíva v tom, že do sklárskeho taviaceho kmeňa ich pridávajú 30 až 40%. Ich nedostatok znamená, že sa taviaca teplota musí zvyšovať až o 4002 stupňov Celzia. Každých chýbajúcich 1000 ton sklenených črepov predstavuje naviac spotrebu energie približne 80 000 kWh. Pri optimálnom množstve črepov (40 %) je životnosť taviaceho agregátu asi 20 mesačná, pri dvadsaťpäť percentnom množstve sa skracuje na 16 mesiacov. Sklárne črepy potrebujú (napríklad v Skloobale Nemšová až 40 ton denne), pretože sklenené črepy sú ťažko nahraditeľnou technologickou surovinou, šetria životnosť životných agregátov, sklárske suroviny a energiu. Zberne suroviny dodali v roku 1978 sklárskemu priemyslu celkove 43 tisíc ton črepov, čim splnili požiadavku len na 50%. Pritom v domovom odpade bolo, vďaka veľkému počtu nenávratných obalov (fľaše od oleja, toniku a iné), minimálne takmer pol milióna ton skla. Príčina tohto stavu nespočíva len v ľahostajnosti obyvateľov, ale aj v nedostatku manipulačnej techniky a v nedostatočnej expedícii sklenených črepov (nedostatok vagónov). Zberné suroviny sa pokúšajú nájsť východisko v uvádzaní systému špecializovaných kontajnerov s otvormi na biele a farebné sklo. Už čoskoro by mali stáť na našich sídliskách. V roku 1978 odovzdali Zberné suroviny do výroby 552 tisíc ton železného šrotu, 376 tisíc ton starého papiera, 43 tisíc ton sklenených črepov, 22 tisíc ton starého textilu, 17 700 ton farebných kovov, 11 800 ton odpadovej gumy a 2 tisíc ton plastických hmôt.

SÚ BOHATSTVOM

Druhotné suroviny šetria spoločenské náklady. Znižujú nároky na investície, mechanizmy, dopravné prostriedky, ďalšie pracovné sily. Prispievajú ku zlepšovaniu životného prostredia. Ročne sa u nás vykúpia druhotné suroviny za 1,5 miliardy korún. Súhrn všetkých v roku 1978 zozbieraných druhotných surovín predstavuje v spracovateľskom priemysle úsporu vyše 2 miliárd kWh elektrickej energie. Podceňovanie významu druhotných surovín sa obracia proti nám samým, podnikom i individuálnym spotrebiteľom. Ak sa vyváža kovový odpad na skládky, oslabí sa zásobovanie hutnými výrobkami. Keď sa znehodnocuje papier, chýba obalový materiál. Sklenené črepy vyhodené do odpadu znižujú výrobnú kapacitu sklenených obalov. Vyliaty ustaľovač ovplyvňuje hospodárenie s drahými kovmi.

A EŠTE NA ZÁVER

Zberné suroviny prešli od vozíkov kožkárov ku kontajnerom dlhú cestu. Za 31 rokov svojej činnosti vykúpili vyše 6 miliónov ton starého papiera, vyše 6 miliónov ton železného šrotu, vyše 4 milióny ton kožiek, pol milióna neželezných kovov, 700 tisíc ton starého textilu, tony striebra z ustaľovača a stovky vagónov ostatných druhotných surovín. V tomto roku venujú zvýšenú pozornosť nielen výkupu sklenených črepov, ale aj výkupu kožiek a plastov. Život okolo nás sa rozvíja prudkým tempom. Rastú nové závody, priemyselné kombináty, huty. Zároveň s nimi však vznikajú i nové problémy. V mestách je smog obvyklý jav a špinavé rieky nie sú vzácnosťou. S rastom výroby a spotreby rastie aj množstvo priemyselného aj nepriemyselného odpadu. ktorého odstraňovanie je čoraz ťažšie a nákladnejšie. Rozvoj priemyslu je nevyhnutný. No rovnako nevyhnutné je i to. aby tento rozvoj neprinášal zhoršovanie iných faktorov, ktoré sú pre život človeka základné — ovzdušia, pôdy, hygienického a estetického prostredia. To je aj jeden z hlavných cieľov Zberných surovín. Chcú zachraňovať nielen hodnoty druhotných surovín, ale aj hodnoty v našom životnom prostredí — čistý vzduch, pôdu a rieky.

Zdroj: Časopis Elektrón

Ak nejaká spoločnosť zdôrazňuje znaky božstva, budú jej členovia vnímať to znaky oveľa pohotovejšie o iné. Výraznejšie sa však medzi sebou budeme líšiť v tom, s akou pohotovosťou a ako spracujeme postrehy. Niektorí vyslovia názor na Andreja, až keď budú mat veľa informácií, zatiaľ iní ako keby mali akútnu potrebu rýchlo kategorizovať. Ľudia sa pomerne dosť dobre dajú zlákať v pripisovaní osobnostných charakteristík tváram s ich črtami. Napríklad vysunutá brada sa všeobecne dáva do závislosti s rozhodnosťou a cieľavedomosťou. Aj experimentálne práce potvrdili informatívnu hodnotu niektorých fyzických charakteristík. Zistilo sa, že hlas sám podáva určitú správnu informáciu niektorých vonkajších vlastnostiach (napríklad o veku), ako aj niektorých vnútorných vlasatostiach (na základe vlastností hlasu bolo možné rozlíšiť ľudí dominantných so sklonmi ovládať druhých od submisívnych, t. j. so sklonom podrobovať sa).

Súčasne však ako naivné a nepravdivé kázali predstavy, že možno na základe čŕt tváre určiť tvár zločinca, podvodníka, či inteligentného človeka. Preskočme teraz pár dní, v ktorých sme každý s Andrejom prehodili aspoň pár viet, stačili sme postrehnúť jeho správanie aj to, ako hovorí a o čom, ako reaguje na nás a na iných. Predpokladajme, že každý z nás získal o Andrejovi dostatok informácií aby si mohol o ňom vytvoriť určitý názor. Treba poznamenať, že prvý dojem sa ťažko mení. Vysvetľuje sa to najmä tým, že človek chce mať jednotlivé názory v súlade. Ak by zmenil jeden názor, musel by zmeniť aj ďalšie, tak radšej ignoruje informáciu, na základe ktorej by svoj názor musel zmeniť. Okrem toho má človek silnú tendenciu podriaďovať posudzovanie jednotlivých vlastností celkovému dojmu. Ak máš celkový dojem o Andrejovi je priaznivý, budeme mať tendenciu posudzovať aj jeho ďalšie vlastnosti priaznivo a negatívne vlastnosti zanedbáme. Psychologické výskumy ukázali zaujímavý fakt: dojem sa skôr zmení v dôsledku vlastných potrieb a motivácie posudzovateľa, ako príchodom nových informácií o posudzovanom. Po ďalších dňoch by si väčšina nás odvážila posúdiť Andrejove vlastnosti, dokonca aj tie, ktoré sa ešte nestačili prejaviť.

Umožňujú nám to naše názory na to, aké vlastnosti sa obvykle spolu vyskytujú a aké sa navzájom vylučujú. Domnievame sa, že tí ľudia, ktorí sú temperamentní, sú aj rozhodní, že agresívni ľudia sú neinteligentní a podobne. Máme vypracované aj akési všeobecné smernice pre identifikovanie určitých vlastností. Napríklad: tí ľudia, čo neponúkajú cigarety, sú šporovliví alebo: tí ľudia, čo hovoria veľa o sebe, sú sebeckí. Niektoré pravidlá na identifikovanie určitých vlastností sú také populárne, že im ľudia prispôsobujú svoje správanie. A tak ten, čo nechce vyzerať ako „škrob" rozdáva cigarety a ten, čo chce vyzerať ľudomilne, rozpráva o svojich dobrých vzťahoch k iným. Využívame tiež naše všeobecné znalosti o skupine, do ktorej človek patrí (skupiny sa vytvárajú na základe niečoho spoločného, napríklad národnostného, sociálneho pôvodu, vierovyznania, veku, činnosti atď.) Ak sa dozvieme, že Andrej je športovec a my si myslíme, že športovci sú väčšinou sebavedomí a priebojní, budeme sa domnievať, že aj Andrej je taký. Úsudky, ktoré sú nepriame, založené na zjednodušenom poznaní sociálnych skupín a ktoré nediferencujú medzi jednotlivcami, sa nazývajú stereotypné. Ďalším dôvodom, prečo si trúfame hovoriť o Andrejových vlastnostiach, je náš automatický predpoklad, že to správanie, ktoré sme si všimli, sa prejaví aj inokedy, v iných situáciách. Ak postrehneme Andrejovo čestné správanie v jednej, či dvoch situáciách, vytvorime si o Andrejovi názor ako o čestnom človeku a predpokladáme takéto jeho správanie v každej ďalšej situácii.

Pozrime sa teraz na konkrétny obsah našich názorov na Andreja. Myslíte si, že sa budú zhodovať? Do určitej miery áno. V čom asi budú odlišné? Je zaujímavé, že niektorí ľudia sa zameriavajú na opis povrchových vlastností človeka (čestný, úprimný, priateľský), zatiaľ čo iní komentujú, vysvetľujú príčiny správania, konfliktov, analyzujú vzťahy posudzovaného s inými ľudmi, posudzujú jeho správanie sa so zreteľom na konkrétnu situáciu. Zistilo sa, že vlastnosti, ktoré používame pri opisovaní druhých sa menia vekom. Napr., vekom vzrastá pomer psychologických pojmov voči fyzickým charakteristikám. Existujú aj rozdiely medzi pohlaviami: ženy pri opisovaní druhých používajú častejšie osobnostné vlastnosti a charakteristiky medziľudských vzťahov, zatiaľ čo muži dávajú väčší dôraz na postavenie, výkonnosť v rôznych činnostiach a na fyzické charakteristiky. Názory sa budú líšiť aj v množstve použitých pojmov. Zistilo sa, že tí ľudia, ktorí používajú pri opisovaní druhých viac pojmov, sú ochotnejší prijímať nové informácie. Posudky niektorých ľudí sú celkom jednoduché, vidia iných v čiernobielych kategóriách. Ľudia sú podľa nich bud dobrí alebo zlí, užitoční alebo neužitoční, spoľahliví alebo nespoľahliví. Pri spoznávaní druhých nám pomáhajú naše vlastné pravidlá, ako identifikovať podľa určitého správania jednotlivé vlastnosti a aké vlastnosti sa navzájom spájajú. Ako si tieto „pravidlá" vytvárame? Azda najbežnejšie tak, že zovšeobecňujeme často opakované skúsenosti. Vidíme napríklad, že inteligentní ľudia majú úspech v škole.

Medzi inteligenciou a úspechom v škole si teda vytvorime súvislosť. Zovšeobecnenie ojedinelej skúsenosti však pokladáme za konštrukciu, ktorá slúži skôr na ospravedlnenie vlastného správania sa ako na poznanie správania sa iných. Za vykonštruovaný pokladáme napríklad názor muža, vytvorený na základe jednej nepríjemnej skúsenosti, že ženám nemožno dôverovať. Deti (niekedy aj dospelí), pokiaľ nemajú dostatok vlastných skúseností, preberajú pravidlá od autorít. Pravidlá sa často vytvárajú aj na základe predpokladanej podobnosti medzi nami a inými. Ak sa teda nejaká moja vlastnosť prejavuje určitým spôsobom, predpokladám, že aj u iných je tomu tak, i ľudová múdrosť „podľa seba súdim teba" — vystihuje túto tendenciu. Skúsme si teraz zhrnúť, aké chyby obvykle robíme pri spoznávaní druhých a súčasne pouvažujme, ako sa ich môžeme vyvarovať.
Egocentrický pohľad:
Azda najmenej si uvedomujeme, že tak ako sa na svet pozeráme my, tak sa naň nemusia pozerať a hodnotiť ho iní. V dôsledku tohto egocentrického-predpokladu pripisujeme vlastné logické dedukcie svetu poznania človeku, ktorého sa snažíme poznať, čo nám niekedy bráni porozumieť mu.
Predpokladaná sympatia:
Obvykle máme sklon predpokladať, že tí ľudia, ktorých máme radi, nás majú radi tiež a navyše zdieľajú naše názory. Veľmi ťažko znášame situáciu, v ktorej milovaný človek zastáva iný názor ako my. Snažíme sa, aby sme opäť dosiahli rovnováhu, a to bud tak, že zmeníme svoj názor, alebo sa vzdáme priateľstva. Existuje aj tretra možnosť — zbagatelizovať význam rozdielov medzi nimi, alebo ich tolerovať.

Nemožno však tolerovať všetky názory, napríklad názory fašistické, ktoré popierajú najzákladnejšie ľudské hodnoty.
Projekcia:
Experimentálne sa potvrdilo, že ľudia majú tendenciu pripisovať iným tie svoje vlastnosti, ktoré nie sú ochotní priznať sebe. Iným pripisujeme aj svoje vlastné emocionálne problémy. Za vlastný neúspech obviňujeme skôr iných, než seba. Neúspešní študenti posudzujú svojich prednášajúcich ďaleko kritickejšie ako ich úspešnejší kolegovia.
Namyslenosť:
Je zaujímavé, že pri posudzovaní iných máme silnú tendenciu predpokladať, že ľudia robia všetko úmyselne, hoci mnoho ich činností úmyselných nie je, alebo aspoň nie ich dôsledky.
Haló efekt:
Je to tendencia podriaďovať celkovému dojmu o človeku posudzovanie jeho ďalších vlastnosti. Azda najintenzívnejšie sme zažili prejav tejto tendencie pri školskej klasifikácii. Ak si učiteľ o nás vytvoril priaznivú mienku, do veľkej miery sme vyhrali. Ak sme však z nejakého predmetu mali zo začiatku zlé známky, veľmi ťažko sa nám naprávali.
Rigidita:
Takto nazývame uzavretosť voči novým informáciám a ustrnutie na raz vytvorenom názore. Táto neochota konfrontovať výsledné poznanie s novými postrehmi a informáciami zabraňuje samozrejme korekcii možných chýb.
Neznášanie dvojznačnosti:
Pred novymi postrehmi sa takisto uzatvárajú ľudia, ktorí neznášajú dvojznačnost a prekvapenia pri spoznávaní druhých. Všetko hodnotia jednoznačne — bud ako biele alebo čierne. Ľudia sú bud dobrí alebo zlí. Presnosť vnímania druhých sa zlepšuje vekom. Výsledky výskumov svedčia o tom, že túto schopnosť možno zveľaďovať učením — ako ktorúkoľvek inú. Experimentálne sa ako optimálna učebná metóda ukázalo podávanie správnej informácie pochádzajúcom odhade určitej vlastnosti. A to môžeme urobiť aj v našom živote ták, že budeme konfrontovať naše názory s mienkou iných. Ak sa však budeme usilovať poznať druhého človeka v celej jeho zložitosti, mnohostrannosti, poznať jeho ciele, snahy, potreby, hodnoty, ideály, medziľudské vzťahy, okolnosti v ktorých vyrastal a v ktorých teraz žije, podari sa nám azda porozumieť jeho správanie, čo je napokon viac ako presné posúdenie jeho vlastnosti.

Zdroj: Časopis Elektrón

Zdravá racionálna výživa predpokladá systematický prívod vitamínov čo do množstva, vzájomného pomeru i správnych časových intervalov. S vitamínmi treba vedieť správne narábať, najmä ak ide o ich spracovanie a skladovanie. Pri nesprávnej manipulácii s nimi dochádza k značným stratám a k ich znehodnoteniu. Niektoré druhy vitamínov sú veľmi citlivé na svetlo a teplo. Napríklad nesprávne skladovanie niektorých druhov potravin so zásobou vitamínu C už za 24 hodín stráca 50 percent svojej vitamínovej hodnoty, kým pri skladovaní v chladničke dochádza k takejto strate až po 10 dňoch. Niektoré druhy vitamínov sú rozpustné vo vode. Preto sa napríklad odporúča využiť vodu, v ktorej sa varili potraviny s týmito druhmi vitamínov, aj pre prípravu ďalších jedál. I né vitamíny sú zase rozpustné v tukoch, preto sa odporúča zapíjať ich mliekom alebo zajedať maslovým chlebom. Mlieko a maslo pôsobia v tomto prípade ako rozpúšťadlá. Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že si v tele môžu vytvoriť zásobu vitamínov "pre prípad núdze". Pri niektorých vitamínoch stačí určitá dávka na dlhšie obdobie.

Vitamíny skupiny B a C treba však pravidelne dodávať organizmu. Nemá preto nijaký zmysel „predzásobovat" nimi organizmus na dlhší čas, pretože množstvo, presahujúce bežnú potrebu, organizmus aj tak vylučuje. Navyše, tak ako môže poškodil zdravie nedostatok niektorých vitamínov, rovnako škodlivý môže byť aj prebytok niektorých vitamínov, najmä pri vitamínoch A a D môže dôjsť v tejto súvislosti k nežiadúcim následkom. Pre dávkovanie niektorých vitamínov (A, D) v svetovom meradle za viedli podľa biologického účinku tzv. medzinárodné jednotky (m. j.), ktoré možno prepočítať na mikro gramy alebo miligramy Dnes, keď máme k dispozícii čisté kryštalické látky s nemennými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, ako aj biologickou aktivitou zodpovedajúcou určitému váhovému množstvu týchto látok, uprednostňujeme váhové jednotky pred m. j. Pravda, od nikoho nemožno žiadať, aby si každé denné jedlo prekalkuloval na mikrogramy alebo miligramy. No rozumne koná každý, kto uprednostňuje pestrú stravu a svoj jedálny Iístok si zvolí tak, aby sa v ňom pravidelne a v primeraných množstvách objavovali jednotlivé druhy vitamínov. V snahe zachovať v potravinách čo najväčšie množstvo vitamínov sa odporúča: a zeleninu skladovať v chlade a v temne a podľa možnosti nie dlhší čas; potravinové články umývať krátko a dôkladne a nenechať dlhší čas ležať vo vode;
— pri varení zeleniny a ovocia použiť podľa možnosti čo najmenej vody, nádobu, v ktorej sa varia, zakryť a v priebehu varenia ich čo najmenej miešať;
— uvarené jedlá neskladovať teplé, radšej ich urýchlene ochladiť a pri ďalšom konzumovaní opäť zohriať.

A vitamín A (retinol, axe roftol) je dôležitý pre tvorbu očného purpuru, tvorbu a ochranu kože a slizníc, pre metabolizmus bielkovín a činnosť štítnej žľazy. Jeho nedostatok môže spôsobiť šero sleposť, nechuť k jedlu, vypadávanie vlasov, náchylnosť k infekčným ochoreniam a poruchy rastu. Vitamín A sa nachádza najmä v pečeni, rybách, mlieku, vajíčkach, masle, margaríne, špenáte, petržlene, kapuste, marhuliach, mrkve, rajčiakoch, hlávkovom šaláte. Denne človek potrebu - je 5000 m. j., teda 1500 mcg = 1,5 g retinolu.

B1 vitamín B1 (thiamin) spolupôsobí pri metabolizme cukrov, vplýva na činnosť nervov a štítnej žľazy. Jeho nedostatok sa môže prejaviť chorobou beriberi, stratou váhy, oslabením svalov a nervovými poruchami. Nachádza sa v bravčovom mäse, pečeni, srdci, vaječnom bielku, mlieku, čiernom chlebe, kvasniciach, ovsených vločkách a zemiakoch. Človek ho denne potrebuje 1,4 až 1,8 mg.

B2 vitamín B2 (riboflavin) je dôležitý pre metabolizmus bielkovín, tukov a cukrov, ovplyvňuje videnie a dýchanie. Jeho nedostatok vedie k poruchám zraku, spojených s pálením viečok a únavou, k poruchám rastu a nervovým poruchám. Jeho zdrojmi sú najmä pečeň, srdce, obličky, ryby, kvasnice, mlieko, syry, vajíčka i zelenina. Denná potreba: 1,8 mg.

P Vitamín P (niacin) pôsobí ako ochrana pred alergiami, ochrana pečene, regulácia tukov, cukrov a aminokyselín. Jeho nedostatok sa môže prejaviť pelagrou, zmenami pokožky a slizníc, nervovými poruchami, stratou váhy, poruchami rastu. Nachádza sa najmä v pečeni, bravčovom, hovädzom a teľacom mäse. Denná potreba: 16 až 20 mg.

B6 vitamín B6 (pyrodoxin) je dôležitý pre metabolizmus bielkovín a hodnotenie esenciálnych kyselín. Jeho nedostatok vyvoláva nechuť k jedlu, zastavenie rastu, zmeny na koži a obličkách, kŕče, zápaly oči a ochablosť. Jeho zdrojmi sú pečeň, obličky, mozog, vaječný žĺtok, tresčia pečeň kvasnice a zelenina. Človek ho denne potrebuje 1 až 3 mg.

B12 Vitamín B12 (kobalamin) spolupôsobí pri tvorbe bunečnej hmoty, červených krviniek a je dôležitý pre látkovú výmenu. Pri jeho nedostatku dochádza k zmenám na mieche, na jazyku. k nervovým poruchám, ba i k zhubnej anémii. Nachádza sa najmä v pečeni, obličkách a vaječnom žĺtku. Denná potreba: 5 mcg.

C Vitamín C (kyselina askorbová) má podiel na látkovej výmene, vplýva na tvorbu väzivového tkaniva a na tvorbu hormónu kory nad-obličkovej. Jeho nedostatok vyvoláva chorobu skorbut, únavu, srdcové ťažkosti, nechutenstvo, poruchy krvotvorby a náchylnosť k infekčným chorobám. Nachádza sa predovšetkým v citrusových plodoch, ríbezliach, šípkach, zelenine (paprika, rajčiny, kapusta, petržlen, hlávkový šalát, zemiaky), ďalej v pečeni a. i. Denná potreba je asi 75 mg.

D Vitamín D (kalciferoly) ovplyvňuje látkovú výmenu, tvorbu kosti, zlepšuje vstrebávanie vápnika a fosforu. Jeho nedostatok sa u deti prejavuje ako zmäknutím kosti. Nachádza sa v tresčej pečeni, mlieku, masle, hubách, vajíčku, teľacom mäse, v plnotučných syroch. Denná potreba je 400 m. j., čiže 10 mcg cholekalciferolu.

E Vitamín E (tokoferoly) chráni pred úbytkom svalovej hmoty a pred zmena-mí pečene a vplýva na rozmnožovaciu schopnosť. Nachádza sa v ovsených vločkách, kapuste, hlávkovom šaláte, cesnaku, špenáte, mlieku, masle, pečeni, obličkách a v srdci. Denná potreba: 15 až 30 mg.

K Vitamin K (fylochinon) normalizuje zrážanlivosť krvi a vplýva na dýchací proces. Pri jeho nedostatku sa predlžuje čas zrážania krvi. Nachádza sa v špenáte, karfiole, kapuste, zemiakoch, rastlinných tukoch, rajčinách a jahodách. Človek ho denne potrebuje asi 1 mcg.

Zdroj: Časopis Elektrón

Nás však zaujímajú plyny, vznikajúce pyrolýzou benzínu a spomínaných rafinérskych plynov (pyrolýza je proces štiepenia vyšších uhľovodíkov na uhľovodíky s menšou molekulovou váhou pri teplote do 600 až 700 C). No stopy k Bralénu vedú len cez jeden plyn — etylén, nenasýtený uhľovodík s dvojitou väzbou CH₂). Etylén pri tlaku 120 až 155 MPa (1200 až 1550 kp/cm2) a teplote 170 až 280 C polymerizuje pričom sa dvojité väzby tohto uhľovodíka „otvárajú" a umožňujú tak spojenie jednej molekuly s druhou. „Otvárať" dvojité väzby „pomáhajú" tzv. iniciátori, organické peroxydy (Perkadox). A to sme už v cieli, pretože produktom tejto reakcie, ktorá prebieha v hrubostenných 250 litrových reaktoroch pri stálom a intenzívnom miešaní, je plastická látka — polyetylén, ktorého obchodný názov je práve Bralén (BRA — bratislavský, LÉN — polyetylén). Vlastnosti polyetylénu závisia priamo od reakčných podmienok tlaku a teploty. Čím je vyšší tlak a nižšia teplota, tým je molekula polyetylénu väčšia.

Veľkosť molekuly určuje prakticky viskozitu polyméru taveniny, ktorá je pre každý druh vyrábaného Bralénu stálou veličinou. Možno ju zistiť podľa tavného indexu polyméru tak, že štandardnou dýzou merajú (pri konštantnom tlaku a teplote) množstvo taveniny v gramoch, ktorá vytečie za desať minút. Závislosť medzi týmto množstvom a veľkosťou molekuly je nepriama. Čím viac taveniny vytečie, tým je molekula kratšia. Teplota nemusí byt v celom reaktore, tak ako je to v jednozónovom type vždy rovnaká. Môže sa v hornej a dolnej časti odlišovať ako v dvoj-zónovom reaktore. V takomto reaktore vzniká polyetylén so širokým rozmedzím molekulovej váhy. To má veľký význam najmä pre niektoré technológie jeho ďalšieho spracovania. Celý polymerizačný proces v reaktoroch sa riadi automaticky „Srdcom" prevádzky, ako ho nazval Ing. Jozef Gratzl, vedúci prevádzky, ktorý nám robil sprievodcu, je riadiace stredisko. Tu na veľkom panele sa graficky zaznamenáva teplota vo všetkých reaktoroch, registrujú tlak a všetky ostatné údaje. Precíznosť tu má obrovský význam. Stačí, aby teplota v reaktore stúpla nad 300 C a už dochádza k deštrukcii etylénu. Obrovský tlak a teplo unikajú komínom cez tzv. prietržné membrány reaktora. Výroba Bralénu sa však ešte neskončila, pretože z reaktora odchádza okrem polyetylénu aj etylén. Preto zmes najprv ochladia a potom v strednotlakovom separátore oddeľujú. Toto oddeľovanie nie je zložité, pretože obidve látky majú veľmi odlišné fyzikálne vlastnosti. Polyetylén je viskózna kvapalina a etylén je plyn. No ich definitívne oddelenie prebieha až v nízkotlakovom separátore. Oddelený etylén tu nelikvidujú ako odpad, ale po vyčistení a stlačení v kompresoroch na potrebný tlak ho vracajú späť do reaktora, kde opäť polymerizuje. A tak to ide dookola. Najlepšie to vidno na príklade. Z 10 ton etylénu vznikne polymerizáciou len 15 až 17 % polyetylénu, t. j. asi 1 500 kg. Zvyšujúci etylén sa vracia do technologického okruhu, takže skutočné straty predstavujú len 4 až 5 % Polyetylén zo separátora dopravujú vytláčacím čerpadlom na rezačku.

Tu ho upravujú na drobné granulky. Po vytriedení na vibračných triediacich sitách priesvitné, mliečnobiele granulky pneumaticky dopravujú na ďalšie spracovanie. Hotový Bralén uskladňujú v silách, alebo ho priamo expedujú odberateľom v kontajneroch, či v 25 kg vreckách z polyetylénovej fólie. V Slovnafte vyrábajú niekoľko typov Bralénu, ktoré sú základnou surovinou, pre plastikársky priemysel. Základné typy získavajú priamo z polymerizačného procesu, tie ďalej neupravujú. Homogenizované typy vznikajú homogenizáciou základných typov. Tým sa zlepšia ich spracovateľské vlastnosti. Farebná paleta farebných typov zahŕňa okrem štyroch základných farieb aj rôzne odtiene, podľa požiadaviek odberateľov. Sortiment Bralénu sa rozšíril aj o tzv. plnené typy obsahujúce viac než 10 % rozličných prísad, ktoré upravujú niektoré vlastnosti základných typov. Bralén je plastická látka, bez ktorej sa nezaobíde ani jedna domácnosť. Stretávame sa s nim každý ,deň v podobe bielych vrecák na mlieko, obalov na porciovaný syr a inde. Bralénu môžeme ďakovať aj za zvýšené množstvo čerstvej zeleniny na trhu, pretože polyetylénové fólie slúžia na rýchlenie zeleniny. Fólie sú menej nákladné, sú nerozbitné a sú oveľa praktickejšie ako sklenené tabule, ktoré používali na skleníkoch. Bralén pozdvihol aj obalovú techniku, či už ako priehľadné a hygienické vrecká, alebo ako tenké fólie nanášané na papieri alebo na textíliách. Poznajú ho však aj športovci, lyžiari, ktorým umožnil aj v lete trénovať na umelom lyžiarskom svahu. Priemyselne Bralén využívajú najmä pri oplášťovaní káblov, no aj v podobe rôznych rúrok a predmetov vyrábaných technológiou vytukovania a vstrekovania. Využitie Bralénu sa každým dňom rozširuje. Preto aj v Slovnafte museli rozšíriť jeho výrobu o veľkokapacitnú linku, ktorá zahájila prevádzku práve v tomto čase.

Zdroj: Časopis Elektrón

Na vás táto príležitosti čaká v niektorej našej špeciálnej predajni ELEKTRO, podnikov Domáce potreby. Pravdepodobne nákup z vlastných úspor nezvládnete, ale keď pekne poprosíte, dosť možné, že vás prekvapia rodičia, ktorí si už niektorý pekný magnetofón vyhliadli. Preto venujte pozornosť nasledujúcim riadkom, aby ste pri rozhodovaní, ktorý vybrať, tiež prišli so svojou „troškou do mlyna". Veľmi pekným prístrojom je plne tranzistorovaný, štvorstopový, sieťový magnetofón pre monofonný záznam a reprodukciu B 70. Ak sa len trochu zaujímate o výklady našich špeciálnych predajní a novinky v nich, určite neušiel vašej pozornosti. Má dve medzinárodné rýchlosti, na pohľad je veľmi pekný a môže sa pochváliť prehľadným usporiadaním ovládacích prvkov. Všetky pohyblivé funkcie budete ovládať páčkami a nesmieme zabudnúť ani na to, že vám bude hrať aj nahrávať vo vodorovnej i vo zvislej polohe. To sa hodí všade tam, kde v byte nie je dostatok miesta. B sedemdesiatka je vybavená rýchlym behom pri pretáčaní v oboch smeroch, pohotovostným stop a automatickým zastavením na konci pásky i pri rýchlom chode. Jednou z výhod tohoto prístroja je i to, že budete mat možnosť použiť cievky do priemeru 18 cm, to znamená dĺžku pásky 720 m. To vám asi vera nepovie, ale vedzte, že to bude 16 hodín hudby. Nahrávať sa vám bude veľmi ľahko, pretože budete mať možnosť rozhodnúť sa medzí ručným a automatickým riadením záznamu. Ku kvalitnej nahrávke vám bude pomáhať rúčkový indikátor záznamu.

Iste si budete robiť poznámky o nahrávkach, nezabudnite preto vždy na začiatku každej stopy štvormiestne počítadlo vynulovať. Začiatok ďalšej nahrávky si v zozname označte skupinou čísel objavujúcich sa na počítadle. Tak sa budete i v množstve jednoducho orientovať a nájdete vždy ľahko, čo budete chcieť. Magnetofón B 70 má oddelenú reguláciu výšok a hĺbok, automatické nastavenie pásky a možnosť meniť rýchlosť posuvu pásky i počas prevádzky. K B 70 budete mat možnosť pripojiť mikrofón, rádioprijímač, gramofón, iný magnetofón, zosilňovač, slúchadlá a vonkajší reproduktor. Kontrolné počúvanie je možné cez vnútorný reproduktor, alebo ak nebudete chcieť nikoho rušiť, cez slúchadlá. Jeho vzhľad sa vám tiež bude páčiť, pretože je v peknej skrinke z polystyrénu v prenosnom prevedení s prie hradným krytom. B 70 dostanete za 2 940. - Kčs. Ak dajú rodičia prednosť stereo prijímaču, prečo by to nemal byť magnetofón B 100. Umožni vám mono i stereo záznam. Má dva úplné stereofónne kanály pre záznam i reprodukciu s oddelenou reprodukciou oboch kanálov. Pre každý kanál má rúčkový indikátor záznamu, ktoré ukazujú i pri reprodukcii relatívnu hĺbku modulácie. Pri B 100 je oddelená regulácia výšok a hĺbok, samostatné regulátory hlasitosti pre každý kanál, vstavaný reproduktor, rýchly beh v oboch smeroch; 4- miestne, okamžite nulovateľné počítadlo.

Posuvnými potenciometrami budete riadiť úroveň záznamu a reguláciu hlasitosti. Prípojky sú rovnaké ako pri magnetofóne B 70 s tým rozdielom, že sú vo všetkých prípadoch pre mono i stereo. Kvalitný magnetofón B 100 má peknú, moderne tvarovanú skrinku z ušľachtilých drevín s priehradným krytom a dostanete ho za 3 900,— Kčs. A ešte jeden pekný „kúsok" dostanete vo vybranej sieti špeciálnych predajní ELEKTRO v obmedzenom množstve. Je to luxusný, stolový, štvorstopový, sieťový, plne tranzistorový magnetofón B 90. Má dve rýchlosti, veľkosť cievok 18 cm, a to už viete, že predstavuje 16 hodín nahrávok. Je ako predchádzajúce typy na napätie 220 V — 50Hz. Upozornite rodičov na možnosť nákupu kvalitných magnetofónov v špeciálnych predajniach ELEKTRO. Naši odborníci vám všetky typy predvedú, podrobne vás oboznámia s ich obsluhou a pri výbere dobre poradia. Všetky uvedené magnetofóny dostanete v našich špeciálnych predajniach ELEKTRO buď za hotové, alebo na účelovú pôžičku, či stokorunové mesačné splátky. Prajeme vám dobrý zvuk a pekné nahrávky.

Zdroj: Časopis Elektrón

Svojimi silnými hryzadlami húsenicu rozdrví a zožerie. Za deň dokáže skonzumovať oveľa viac potravy, ako je váha jeho tela. Sfarbením tela patri k našim najkrajším chrobákom. Hlava a štít sú kovovo modré, krovky zlatohnedé s červeným leskom. Dosahuje veľkosť asi 30 milimetrov. Nájdeme ho v ihličnatých a listnatých lesoch, v korunách stromov aj na zemi. Na rozdiel od iných zástupcov svojho rodu vie výborne lietať. Dožíva sa veku 2 až 3 rokov. Je rozšírený takmer po celom svete a tam, kde sa nevyskytuje, ho umelo nasadzujú pre biologický boj.

Zdroj: Časopis Elektrón

Niet vari mora na našej planéte, kde by sme nemuseli plniť bojové úlohy. Naša posledná plavba bola veľmi zodpovedná a dlhá. Nie je ľahká plavba so zmenou zemepisných šírok, s cyklónmi, s nepretržitými hliadkami. Ale náš neveľký kolektív vie, že túto úlohu mu uložila vlasť. Preto je stále pripravený prekonať všetky ťažkosti a skúšky. Veľkú pozornosť venujeme psychologickej príprave posádky, zvyšovaniu jej morálno-politických a vzorových vlastností. Najmä sa staráme o tých, čo sú na svojej prvej plavbe. S každým z nich sa zaoberáme individuálne a starší, skúsení členovia posádky preberajú nad nováčikmi patronát. Či nám bolo ťažko počas plavby? Prirodzene. Ale nikto neklesal na duchu. Pravidelne sme vysielali rádionoviny „Správy z rodných brehov", odborné školenia a zábavné relácie. Všetkým sa páčili satirické kuplety „Kráčam po lodi", ktoré vysielal našim rádiom vymyslený lodivod. „Počujeme zvuk lodných skrutiek..." Staršina posádky hydroakustikov, Pavel Tokarev rozpráva:
— Cez vojnu slúžil v brigáde červenej zástavy severomorských ponoriek vynikajúci akustik Astatolij Šumichin.
O jeho majstrovstve sa šírili legendy. Šumuchin presun určoval podľa zvuku lodnej skrutky triedu lode a jej smer. Vďaka nadaniu tohto akustika ponorka M72, slávna radová „Marutka", ktorej velil kapitán-poručík I. Fisanovič, vypátrala a potopila 13 veľkých nepriateľských lodí. Teraz sa medzi námorníkmi zaužívala tradícia hľadať cieľ „po šumichinsky". Dnes sú všetky lode, aj ponorky veľmi rýchle. Občas počuť zvuk lodných skrutiek v slúchadlách iba niekoľko sekúnd a vtedy treba bleskovo klasifikovať cieľ, určiť koordináty pohybu lode, jej rýchlosť a kurz. Tiež treba vedieť udržiavať kontakt s cieľom. Pri poslednej plavbe, no i predtým, sa nám vždy podarilo včas nájsť cieľ. Keby išlo o bojovú situáciu, určite by sme ho boli zasiahli. Mnoho hodín presedel náš najlepší odborník staršina Vladimír Suchalenko pri obrazovke elektrónového indikátora. Občas nám prinášali čaj s obloženými chlebíčkami, pretože sme stanovište nemohli opustiť ani na minútu. Akustika sa zhoršila, „protivník" rušil, pri ponorke koncertovali delfíny. V slúchadlách sme počuli úplnú symfóniu ich pískania. A zrazu akoby lodné motory zabubnovali celkom vedľa nás. Okolo ponorky sa vznášali kŕdle lastovičiek. Aj také veci sa stávajú Po splnení úlohy sme si poriadne odpočinuli. Usporiadali sme koncert, Sibirčan Saša Arevkov spieval ruské piesne. On i ďalší by mohli smelo vystupovať hoci v moskovskej televízii. Mimochodom, Arevkov je aj dobrým vzpieračom. Zorganizoval medzi mužstvom vzpieračský turnaj. Naša hliadka je špeciálna,
— hovori hlavný staršina posádky rádiomechanikov Alexander Bez-zubov.
— Sme pri pulte raketového komplexu.
Neočakávane zaznel signál cvičného bojového poplachu: "Raketový útok!"
Okamžite sme skontrolovali a zapli celú aparatúru. Nasledovali vyčerpávajúce sekundy prípravy pred štartom. Strašné rakety sú pripravené opustiť loď po prvom impulze a zasiahnuť cieľ.
Hlásim: „Bojová posádka pripravená!" Vo vojne veliteľ útočiacej ponorky obvykle musel vidieť nepriateľskú loď periskopom. Teraz je to všetko iné. Stáva sa, že cieľ je od nás veľmi ďaleko. Ale to ho neuchráni pre presným a plným zásahom. Nemožno zabudnúť na vzrušujúcu chvíľu, keď sme sa vzápätí po povele „Páľ!" dozvedeli, že naše rakety presne zasiahli cvičný cieľ. Bola to aj zásluha našej bojovej skupiny.

Zdroj: Časopis Elektrón

Hliadka pod vedením Karola Hänscha plni úlohy, ako sú prostredie, v ktorom žijeme, bezpečnosti pri práci, využitie pracovnej doby, previerka hygienických zariadení a iné. Akí by to boli železničiari, keby nemali Hliadku kultúry cestovania! Aj túto hliadku riadi Závodný štáb HRM, ktorá pracuje pod vedením súdruha Ivana Olejnika. SZM prišiel iniciatívou pomáhať svojim hliadkam kultúry cestovania (HKC), odhaľovať nedostatky, tým pomáhať kultúre cestovania. Hliadky podľa plánu kontrolujú priestory železničných staníc, vlakových súprav — ich čistotu, správanie sa sprievodcov, čistotu železničných staníc, informovanosť cestujúcich, čakacie priestory a pod. Členovia hliadky museli urobiť predpísané skúšky a až tak dostať oprávnenie vykonávať túto činnosť. Hliadka vo svojej činnosti odhalila veľa nedostatkov, ktoré hlásila hneď náčelníkovi tej výkonnej jednotky ČSD, ktorej sa nedostatok týka. Činnosť hliadky a sústreďuje na úsek Spišská Nová Ves — Poprad a oblasť Vysokých Tatier i smer Košice, železničných staniciach, najmä o vlakových súpravách, kde je nedostatok hygienických potrieb, vody a pod. Členovia hliadok Reflektora mladých pri rušňovom depe Spišskej Novej Vsi chcú byť aj takouto formou nápomocní tu národnému hospodárstvu.

Časopis Elektrón

Nad tým, ako vyrobiť umelé diamanty, sa zamýšľali aj stredovekí alchymisti a učenci. Koncom 16. storočia uskutočnil jeden z prvých pokusov taliansky učenec Tarigioni. Bol veľmi prekvapený a nik mu to nechcel veriť — diamant mu pri pokuse zhorel ! To isté zistil neskôr roku 1779 — aj anglický vedec Tennat. Uplynulo veľa rokov, kým vedci odhalili túto záhadu, kým prišli na to, že diamant je vlastne čistý uhlík. Zaslúžil sa o to najmä Francúz Henri Moissan. Drahokam zahrieval v elektrickom oblúku a zrazu sa mu zmenil na čistý grafit, čierny, nepriehradný, mäkký, teda na hmotu s opačnými vlastnosťami, aké má diamant ! Sovietsky mineralóg Fersman toto tajomstvo vysvetlil: „Ich rozdielne vlastnosti sú spôsobené rozličným rozložením atómov. V kryštáloch diamantu sú atómy stlačené jeden k druhému. To má za následok značnú špecifickú váhu, tvrdosť — najväčšiu, akú doteraz poznáme, a najmä vysoký index lomu. Atómy grafitu sú vo vrstvách, spojenie atómov medzi vrstvami je zoslabené. Diamant sa môže vytvoriť z roztavenej horniny len pri obrovskom tlaku, dosahujúcom tridsaťtisíc alebo dokonca šesťdesiat tisíc atmosfér. Taký tlak existuje len v hĺbke šesťdesiat až sto kilometrov pod zemským povrchom. Odtiaľ prenikajú horniny na denné svetlo len veľmi zriedka. Preto je diamant taký vzácny." Henri Moissan, predseda Spoločnosti francúzskych chemikov, uskutočnil svoj pokus roku 1893. Bola to senzácia, a nie posledná. Tento chemik si uvedomil, že ak zmenil diamant na grafit, musí sa mu podariť aj opačný pokus. A podaril sa mu! Aspoň podľa prvých správ.

Ďalšie správy tvrdili, že nevyrobil diamant, ale iba korund (nerast, kysličník hlinitý, niektoré jeho odrody sú drahokamy). Úspech to bol tak či onak. Podobné pokusy uskutočnil (tiež koncom minulého storočia) aj Angličan J. B. Hannay. Tvrdil, že sa mu podarilo vyrobiť umelé diamanty, no viacerí vedci o tom pochybovali. Roku 1943 jeho diamanty uložené v Britskom múzeu podrobili skúškam röntgenovými lúčmi a tie to potvrdili. Vtedy však Hannay bol už dávno mŕtvy a opäť sa ozvali jeho protivníci — podrobili skúmaniu naozaj Hannayove diamanty, skutočné výsledky jeho pokusov? Prvé umelé diamanty celkom určite vyrobili — po románovom hrdinovi Cyprianovi Mérém, ktorého vytvorila iba obdivuhodná fantázia slávneho spisovateľa Jula Verneho — švédski odborníci roku 1953. Použili pri tom obrovskú teplotu a tlak. O dva roky podobný úspech dosiahli americkí vedci v laboratóriách koncernu General Electric. Onedlho sa svet dozvedel aj o úspechu sovietskych vedcov v laboratóriách Ústavu fyzikálnej chémie AV ZSSR. Vedúci pracovník tohto ústavu profesor B. V. Derjagin — na tlačovej konferencii bližšie osvetlil pozoruhodný úspech — vypestovanie tzv. diamantovej nitky: „Idea nášho objavu je jednoduchá. Ak máme zárodočný kryštál diamantu, môžeme ho donútiť, aby rástol i v podmienkach nestability, napríklad pri atmosférickom alebo dokonca pri nižšom tlaku, ak nebude prísun atómov príliš veľký ..." Dnes je výroba umelých diamantov najmä pre potreby moderného priemyslu úplne bežná v mnohých krajinách sveta, i u nás, v Československu. Už dávno to nie je nijaká senzácia. Umelé diamanty od pravých rozpozná iba odborník. Aj umelé sú krásne. Pre ne sa však už nemusia odvážni muži prebíjať cez neznáme kraje, nebezpečné džungle, nemusia ich hľadať hlboko v zemi pod horúcim africkým či brazílskym slnkom, neriskujú pre ne život a nepáchajú zločiny. Šikovní technici v bielych plášťoch ich vyrábajú v pohodlí moderných laboratórií a pracovísk.

Hypotézy a pozoruhodné vlastnosti. Podľa odhadu francúzskeho geológa L. A. de Launay sa vyťažilo na celom svete len do roku 1910 až 142 miliónov karátov diamantov (karát je klenotnícka váhová jednotka na drahé kovy a drahokamy = 200 mg). Diamanty sú najcennejšie a najtvrdšie drahokamy, ľudia po nich túžia odjakživa, a preto ich hľadali aj za neuveriteľne ťažkých podmienok v neprebádaných džungliach, pralesoch, všade Všetky druhy drahokamov sú zázračné výplody prírody. Ich krása a tvrdosť sa vytvorili kryštalizáciou atómu uhlíka vo veľkých hĺbkach zeme pri obrovských teplotách (3000 C) a tlaku (5000 Pa). V južnej Afrike ich hľadali v žltom bahne — yellow ground — a dodnes ich ťažia v belasosivej hornine, nazývanej nielen kimberlit — podľa mesta Kimberley — ale i blueground-belasá hlina, je to však íl, stvrdnutý nesmiernym tlakom. V ňom diamanty vznikli a doteraz nie celkom objasnením spôsobom sa „prevŕtali" k zemskému povrchu. Hornina kimberlit vypĺňa krátery vo vyhasnutých sopkách, pravda, nie vo všetkých a všade. O vzniku diamantu, ktorý možno stručne charakterizovať ako veľmi lesklý minerál, čistý kryštalický uhlík, existuje viac hypotéz. Podľa niektorých odborníkov diamanty vznikajú v diamantonosných diatremách — komínoch. Jedni tvrdia, že sa tam „rodia" pred vulkanickou erupciou, iní zasa, že tam vznikajú po roztavení hornín, a teda že do magmy, ktorá ich vynáša na povrch, sa dostávajú až po erupcii. Nejednotnosť panuje aj v odhadovaní hĺbky, v ktorej diamanty vznikajú. A. Neuhaus, mineralóg svetového mena, vyslovil názor, že vznikajú v hĺbke 30 km, iní odborníci — F. M. Cagle a H. Eyring — tvrdia, že až v hĺbke 100 až 150 km. Sovietsky vedec V. G. Vasilley roku 1968 napísal, že geochemický zdrojom vzniku diamantov boli ložiská ropy a zemného plynu, M. M. Oditson to tvrdí o zemskom plášti. Prirodzené diamanty majú pozoruhodné chemické a fyzikálne vlastnosti:

• na vzduchu zhoria pri 700 — 800 C, väčšie sa pri tejto teplote iba zmenšia o 15 až 30 percent (asi po 9 až 10 hodinách);

• vo vákuu prejavujú iné vlastnosti — až do teploty 900 — 1000 C sa nedeje s nimi nijaká zmena. Pri teplote 1100 C sa na nich zjavuje čierny alebo strieborný povlak, pri ešte vyššej teplote sa tmavosť povlaku zosilňuje a pri 1500 C úplne sčernie, no diamant vo vnútri je naďalej rovnaký. Pri teplotách nad 1800 C sa diamant mení na grafit;

• odolávajú nerozpúšťajú sa v kyseline sírovej, v dusičnej, v soľnej a ani v fluorovodíkovej! Nijako na ne nepôsobia ani silné roztoky alkálií!;

• kryštalizujú v najpravidelnejšej – v kubickej sústave;

• medzi fyzikálnymi vlastnosťami diamantov vyniká najmä ich mimoriadna tvrdosť, preto sú tak veľmi potrebné v priemysle. V Mohsovej stupnici tvrdosti je diamant na desiatom, teda na najvyššom stupni. Všimnite si tvrdosť aspoň niektorých materiálov a porovnajme ju s tyrdosťou diamantu;

• ich relatívna tvrdosť je nasledovná: sádrovec 2,4 vápenec 109 kremeň 1120 korund 2060 diamant 10 060;

• hustota rozličných druhov diamantov je rozdielna. Pohybuje sa od 3,01 po 3.56;

• nie všetky diamanty sú elektricky vodivé; vedcom sa to dosiaľ ešte nepodarilo zistiť a vysvetliť...

Rhodes a ostatní „diamantoví králi" Honba za drahými diamantmi — najmä v časoch, keď neexistovali umelé — vyvolala mnohé horúčky. Najväčšie diamantové horúčky sa prejavili v južnej Afrike. Prudký rozvoj tejto časti sveta je spätý s menom Cecila Johna Rhodesa, Barneya Barnatoa, Ernesta Oppenheimera a iných „diamantových kráľov". Cecila Rhodesa poslal do Afriky z chladného Anglicka roku 1870 – mal vtedy iba sedemnásť rokov — jeho otec - kňaz, aby sa tam — v suchej a zdravej krajine — vyliečil z tuberkulózy Lekári mu predpovedali, že bude žiť najviac šesť mesiacov, no môže to skúsiť, možno mu africké podnebie trochu predĺži život. A tak sa Rhodes po príchode do Afriky sa o nič nezaujímal. Očakával smrť. Šesť mesiacov uplynulo, a smrť neprichádzala. Cecil Rhodes zrazu akoby sa prebudil. Zrejme s povedal, že keď smrť zabudla naňho, zabudne aj on na ňu a začal žiť a pracovať. A ako! Najprv predával zmrzlinu a potom vodu — hľadačom diamantov. Keď si našetril peniaze, s priateľom Charlesom Ruddom a Wallaceom Aldersonom kúpili čerpadlá a vyťahovali nimi z diamantových jám vodu. Hľadači dobre platili. Kúpili ďalšie čerpadlá, požičiavali ich a stovky dychtivcov po diamantoch platili. Za získané peniaze Rhodes skupoval diamantové polia, začal špekulovať, intrigovať, politizovať, vstúpil do lóže slobodomurárov — aby tak Iepšie prenikol aj medzi európskych finančníkov. Dvadsaťsedemročný Rhodes disponoval roku 1880 — to už mal byť podľa lekárov dávno mŕtvy — miliónom libier šterlingov, mal plnú dôveru Rothschildovcov a plnú hlavu ohromujúcich plánov. Roku 1880 zakladá De Beert. Minig Company, najväčšiu spoločnosť na ťažbu diamantov v južnej Afrike a zároveň i na svete. Spoločnosť dostala meno po farmárovi Mijnheer De Beersovi, na ktorého pozemkoch našli diamanty a ktorý zo svojej farmy dobrovoľne odišiel hospodáriť inde — diamantová horúčka ho zrazu nezaujímala. Na jeho pozemku sa usadilo vyše päťdesiattisíc hľadačov diamantov, mnohí tam zbohatli.

Spoločnosť s jeho menom — teraz De Beers Consolidated Mines — existuje dodnes. Dňa 18. júla 1889 Rhodes podpísal „historický" šek na vtedajšich 5 338 650 libier, čiže 26 092 652 dolárov. Bola to dovtedy najväčšia suma v histórii obchodných transakcií. Tak sa začala nová éra — éra mamutích spoločností s fantastickými príjmami. Roku 1902, keď zomrel Rhodes. sa v Kimberley zjavil mladý Nemec Ernest Oppenheimer, agent istej londýnskej firmy obchodujúcej s diamantmi. O desať rokov bol už starostom Kimberley, anglický kráľ Geoge V, ho povýšil do šľachtického stavu, stal sa členom juhoafrického parlamentu. Robil všetko to, čo kedysi Rhodes a roku 1929 sa stal prezidentom De Beers Mining Company. Odvtedy takmer každý rok, až do svojej smrti, sa dal odviesť na plachetnici neďaleko Kapského Mesta a tam — pred očami novinárov a fotografov sypal do hlbokých vľn vrecká s diamantmi... Prečo to robil ? Produkcia diamantov prevyšovala dopyt a nechcel, aby klesla ich cena. Sir Ernest Oppenheimer teda hádzal diamanty do mora, hoci už vtedy museli robotníci vykopať v neznesiteľnom teple pod zemou približne dvadsaťtisíc ton tvrdej horniny, čiže asi päťdesiat dlhých nákladných vlakov, aby získali dvestopäťdesiat gramov surových diamantov ! Dnes jeho syn Harry, jeden z najbohatších rudí na svete, už diamanty do mora nehádže. Diamantov je málo, lebo v našom storočí neslúžia iba krásnym bohatým ženám. Omnoho dôležitejšia je ich funkcia v priemysle.

Fantastická mapa

V priečelí Georgijskej sály leningradskej Ermitáže je mapa Sovietskeho zväzu. Má dvadsať štvorcových metrov a celá je z rozličných drahokamov. K 20. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie ju vyhotovilo niekoľko desiatok najlepších sovietskych klenotníkov a iných odborníkov. Veľký rubín označuje Moskvu: iné dôležité mestá, závody, prieplavy a náleziská nerastných surovín sú z topásov, chryzolitov, opálov, ametystov; lesy a nížiny z nefritu; pohoria z hnedého jaspisu. Táto mapa predstavuje dvadsaťdva miliónov štvorcových kilometrov rozlohy ZSSR a ukazuje najmä obrovské nerastné bohatstvá tejto krajiny, ktorá má všetko. Iba diamantov bolo málo. Prvý diamant v Rusku našiel roku 1829 chlapec Pavel Popov. Bolo to práve v čase, keď na Urale hľadal drahokamy slávny Alexander von Humboldt. Do roku 1937 ich tam našli asi tristo, teda veľmi málo. A vzrastajúci sa priemysel Sovietskeho zväzu ich potreboval. Geológovia hľadali a hľadali. Po dlhom a úmornom hľadaní mali konečne úspech. Stalo sa tak v auguste 1949 — na Sibíri. Tento objav ohromil aj pána Oppenheimera... A poriadne! Dnes ťažia v Sovietskom zväze 56 druhov drahokamov a polo-drahokamov — rubíny, topásy, ametysty, smaragdy, jaspisy, nefrity, acháty, alexandrity, akvamaríny. Najbohatšie náleziská sú na Urale a v Jakutsku. Stará jakutská legenda tvrdí, že keď boh rozsieval po zemi bohatstvá, nad studeným Jakutskom mu zamrzli ruky a vypustil z nich všetky drahocennosti. Už dlhé roky sovietska i svetová tlač občas uverejňujú správy o ďalších prekvapivých nálezoch diamantov a o objavoch nových nálezísk na území obrovského Sovietskeho zväzu:

• V jakutských diamantových náleziskách odňali večne zamrznutej pôde diamant s mimoriadnou klenotníckou hodnotou. Brusič z neho zhotovili oválový briliant. Podľa tradície každý taký diamant dostáva meno a tento pomenovali Zlatá Praha.

• V Permskej oblasti objavili nové nálezisko diamantov. Geológovia ho zaradili medzi druh „brazílsky". Tamojšie diamanty sú mimoriadne tvrdé a kvalitné. Do Moskvy už priniesli niekoľko desiatok diamantov z nového náleziska. Takmer všetky sú značne veľké a majú pravidelný tvar. Práce na novom nálezisku sa už začali a veľmi rýchle sa budú rozširoval. Aj keď náleziske ešte dôkladne nepreskúmali, je možné už dnes podľa názoru sovietskych odborníkov povedať, že ide o celkom neobyčajný a pre budúcnosť veľmi dôležitý geologický objav.

• Sovietski geológovia stále objavujú bohaté náleziská vzácnych nerastov. Napríklad, bohatá mapa uralských polodrahokamov sa v poslednom čase dopĺňa o ďalšie náleziská achátu, opálu, sardonyxu a iných druhov. Žily pravého zlata a bohaté ložisko medených a chromitových rúd objavili v kazašských Mugodžarských horách, ktoré na juhu nadväzujú na pohorie Ural.

• Po mnohoročnom pátraní sa podarilo objaviť v povodí uralských vôd nálezisko diamantov. Pri premývaní vzoriek pôdy z povodia rieky Višery ich za jediný deň našli dvadsať. Teraz k nedostupným brehom rieky razia tajgou novú cestu.

• Diamant vežiaci 22,8 karátu našli v jakutskej bani Mirnyj. Je to prvý tohoročný väčší nález a na počesť sovietskej kozmickej lode ho nazvali Voschod 2. Večne zamrznutá pôda Jakutska vydala už vyše dvadsať veľkých diamantov v celkovej váhe 700 karátov. (11 1300 karátov váži unikátna kolekcia veľkých diamantov, zhromaždená v Mirnom stredisku jakutského priemyslu na ťažbu diamantov. Zbierka obsahuje 35 drahocenných kryštálov. Medzi exponátmi je aj známy diamant Zlatá Praha.

• V Jakutsku našli dva úlomky eklogiku s vrastenými diamantmi. Je to tretí nález tohto druhu v Mirnom od roku 1958. Vtedy našli odštiepok eklogitu, v ktorom bolo možné rozoznať voľným okom desiatky diamantových kryštálov. Nález eklogitu v kimberlitových komínoch potyrdzuje domnienku, že jakutské diamanty vznikli veľmi dávno, v období mohutných podzemných výbuchov na Zemi. Eklogit je bázická hornina zložená z granátov a pyroxénov. Zaraduje sa ku kryštalickým bridliciam a zriedka-kedy sa v ňom nájde diamant alebo grafit.

• V Mirnom našli dosiaľ najväčší diamant v Sovietskom zväze, ešte ho nepomenovali. Najväčšie a najcennejšie diamanty a ostatné drahokamy prúdia do Moskvy, kde ich ochraňujú — ak nie sú určené pre priemysel alebo klenotníkov — v chýrnom Štátnom diamantovom fonde ZSSR. Ktorý zo stoviek klenotov je najkrajší a najcennejší? Prekrásna zlatá brošňa s veľkým zeleným 136,25 karátovým smaragdom, zasadeným medzi menšími smaragdmi a diamantami, či brošňa-mašlička s jasnými červenými drahokamami, alebo prekrásna brošňa s veľkým modrým zafírom, obloženým brazílskymi diamantmi? Ale môže sa zdať, že zlatý náramok s 25 karátovým diamantom v strede, orámovaný desiatkami menších drahokamov, je ešte krajší. Odborníci by azda dali prednosť veľkému žiarivému drahokamu karafiátu, ktorý švédsky kráľ Gustáv 11 daroval cárovnej Kataríne 11, ked roku 1777 navštívil Petrohrad. Je ich vera, sú fascinujúce... Sovietsky priemysel je dobre zásobený diamantmi zo sibírskych a iných nálezísk i syntetickými diamantmi. Dnes je Sovietsky zväz aj diamantovou veľmocou, sovietske syntetické diamanty patria k najlepším na svete.

Nedávno TASS a potom azda všetky tlačové agentúry na svete uverejnili zaujímavú správu o objave leningradských geológov: „Dopadom obrovského meteoritu na územie Sibíre vznikol nielen obrovský kráter, ale i diamanty; ich mikroskopické kryštály našli leningradskí geológovia na dne Popigaiského kráteru. Tento gigantický kráter, ktorý vznikol pred desiatkami miliónov rokov, objavili na pobreží Severného radového oceánu. Jeho priemer presahuje 100 kilometrov a horniny sú tu rozdrobené a pre-tavené až do 18-kilometrovej hĺbky. Nález diamantov, ktoré vznikli v okamihu katastrofy, svedči o tom, že tlak v epicentre prevýšil milión atmosfér a teplota dosiahla 2000 stupňov Celzia. Diamanty z Popigajského kráteru pomohli vyriešiť niekoľko záhad kozmickej mineralógie, najmä existenciu diamantov v meteoritoch. Odborníci usudzujú, že ie to výsledok zrážok meteontov v kozmickom priestore".

Naozaj je to zaujímavá správa, no nedostatok diamantov takéto ,,náleziská" nevyriešia. A priemysel potrebuje diamanty čoraz viac Preto má výroba syntetických diamantov veľkú budúcnosť, stále sa bude zvyšovať a rozrastať. Dnes iba v našej republike ročne vyrábame vyše 500 000 karátov umelých diamantov. A roku 1980 to budú až dva milióny! Rast výroby syntetických diamantov je pochopiteľný a nutný: diamanty sú nepostrádateľnou súčasťou pri výrobe vyše 2000 špeciálnych prístrojov a nástrojov pre rozličné odvetvia priemyslu: strojárenstvo, stavebníctvo, elektrotechniku, výrobu skla, zdravotníckych predmetov a podobne. Veľmi dôležité sú najmä diamantové obrábacie nože na sústruhoch, strojárenstvo by sa neobišlo ani bez urovnávajúcich kotúčov: diamanty sú nevyhnutné aj pri hĺbkových vrtoch — bez nich by neexistoval ani geologický prieskum, ktorý je veľmi dôležitý aj v našom národnom hospodárstve, používajú sa aj pri výrobe gramofónových ihiel, pri, výrobe niektorých špeciálnych prístrojov aj v leteckom priemysle (tzv. impregnované diamantové korunky umožňujú na rýchlobežných vŕtacích strojoch až 1500 - 4000 obrátok za minútu!). Diamantmi sa režú sklá — surové i drôtené, v umeleckom priemysle sú známe písacie a rycie diamanty a samozrejme, bez diamantov by sa neobišlo ani klenotníctvo. Umelé diamanty majú budúcnosť — aj v nasledujúcich storočiach.

Zdroj: Časopis Elektrón

Pod štvorcovým riešením (krátkozdvihovým) mohol by mat motor ČZ 175 ešte lepšie výkonové parametre. Karburátor Jikov 2926 SBDb má väčší priemer difúzora (o 2 mm) a hlavnú dýzu ako karburátor modelu ČZ 125. Pri prechode z nízkych otáčok do vysokých a pri zaťažení (najmä pri rozbiehaní) možno postrehnúť „karburačnú dieru". Všetky skúšky sme robili pri nastavenom karburátore, podľa predpisu výrobcu. Počas jazdy tento nedostatok je nepozorovateľný, lebo motor pracoval v oblastí vysokých otáčok. Voľnobeh motora je pokojný. Uchytenie motora v ráme sa uvoľňovalo, čo zapríčinilo chvenie celého motocykla, najmä čast riadidiel. Chválime poloautomatické vypínanie spojky, ktoré má vera výhod. Pri radení na nižšie prevodové stupne je niekedy, vzhľadom na plynulosť jazdy, výhodnejšie použiť ručné ovládanie spojky. Nevhodne je riešená radiaca páka. Je krátka a pravú nohu nemožno pohodlne oprieť na stúpadlo. Radenie jednotlivých prevodových stupňov je presné, spojka pracuje bez preklzovania, poloautomat spoľahlivo vypína a radenie je bezhlučné. Tesnosť motora a prevodovky je dobrá, na spojoch monobloku sme nepozorovali prenikanie oleja.

Niekoľkokrát sme hovorili o hospodárnosti motora. Urobili sme špeciálne skúšky zamerané na určenie spotreby paliva. Skúška prebiehala na okruhu s výškovým rozdielom 385 m. Úsek viedol osadami (35,4 %), autostrádou (23,0 %) a zvyšok cesty bola vozovka s asfaltovým povrchom (41,6 A. Pri priemernej rýchlosti 69,103 km h sme namerali spotrebu paliva 3,44 1/100 km. Pri jazde po meste (pri priemernej rýchlostí 41,3 km h) sme namerali spotrebu 3,42 1 100km.

Na okruhu Bratislava — Pezinok — Trnava — Senec — Bratislava, pri priemernej rýchlosti 66,25 km/h bola spotreba paliva 3,6731/100 km. Táto skúška sa uskutočnila za silného bočného vetra. Preto aj spotreba paliva je vyššia. Motocykel s jedným litrom benzínu ubehne úsek dlhý 29 km. Zrýchlenie motocykla sme merali so zaťažením jednou osobou. Za 5 sek., sme z pokoja dosiahli rýchlosť 50 km/h. Rýchlosť 60 km/h s postupným radením prevodových stupňov z pokoja sme dosiahli za 6,4 sek. a 80 km/h za 12,5 sek. Pri zaradenom IV. prevodovom stupni a z ustálenej rýchlosti 50 km/h motocykel zrýchlil na rýchlosť 80 km/h za 17 sek. Hodnoty zrýchlenia, ktoré sme namerali pri zaradenom III prevodovom stupni z jazdy ustálenou rýchlosťou z 50 km/h na 8O km/h alebo 100 km/h sa blížili k hodnotám, ktoré sme namerali pri jazde so „štvorkou". Aj toto potvrdzuje, že prevody sú zvolené blízko seba a s „troj-kou" možno isť pokojne aj rýchlosťou vyše 8O km/h. Maximálna rýchlosť motocykla s jednou osobou bola 107 km/h. Počítač ubehnutých kilometrov je presný. Na kryte reflektora sú umiestnené dve kontrolné svetlá. Jedno signalizuje zapnutie zapaľovania, alebo nabíjanie akumulátora, druhé signalizuje zapnutie diaľkového svetla. Trocha rušivo pôsobí signalizácia diaľkového svetla. Prepínač ukazovateľa smeru je nepraktický a nepresný. Jednotlivé polohy nie sú zreteľne zabezpečené, tak-že pri „vrátení" sa často stáva, že prepínač prejde nulovú polohu do druhej krajnej polohy. Tvarovanie motocykla možno hodnotiť ako dobré. Jednoduché tvary celkovej línie a dobré riešenie aj zložitých uzlov hovorí o tom, že návrhári riešili motocykel ako komplex, s vysokým umeleckým citom a pritom nezabudli na účelnosť.

Zdroj: Časopis Elektrón