Retro

magazín o ČSSR

ČSR 50. roky 20. storočia

ČSR 50. roky 20. storočia (20)

Myšlienka zaviesť v socialistickom Československu štátnu lotériu bola následne realizovaná v januári 1957. Herný plán výhier bol nasledovný:

  • 16 prémií po 50 000 Kčs
  • 16 výhier po 20 000 Kčs
  • 32 výhier po 10 000 Kčs
  • 128 výhier po 5 000 Kčs
  • 160 výhier po 2 000 Kčs
  • 800 výhier po 1 000 Kčs
  • 1 600 výhier po 500 Kčs
  • 16 000 výhier po 50 Kčs
  • 320 000 výhier po 10 Kčs.

Mnohí z nás skôr narodených si pamätajú povinné prvomájové sprievody v uliciach našich miest a obcí v socialistickom Československu, kde z pouličného rozhlasu zneli zdravice hlásateľov, alegorické vozidlá sa predháňali so svojimi výtvormi, zneli posolstvá z fabrík a škôl, ktorých obsahom bolo velebenie socialistických výdobytkov a so sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, sa striedali s ľudovou a dychovou hudbou a s tým najlepšími pesničkami Karla Gotta, Heleny Vondráčkovej a Michala Davida. Iskry iskrili, pionieri salutovali a zväzáci a zväzáčky pochodovali v modrých košeliach s červenými kravatami s transparentami v rukách spievajúc pieseň sviatku práce. A za nimi sa valila robotnícka a roľnícka trieda na ktorej bolo občas vidieť, že už poniektorí z nich majú pod čapicou.

Veľká časť televíznych staníc na konci roka vysiela zábavné estrády, teda komponované a spravidla moderované pásmo scénok a piesní. V Československu bola táto každoročná záležitosť doménou vtedy jedinej, štátnej, Československej televízie. Po spoločenských zmenách, ktoré priniesol rok 1989, bola koncepcia silvestrovských televíznych estrád opustená a nahradená blokom zábavných programov.
V archíve ČT je zachovaná správa riaditeľa Karla Kohúta a I.Urbana z novembra 1953 , ktorá obsahuje plán vysielania na záver roka , kedy v priebehu posledných desiatich dní roku televízia vysielala šesťkrát, na Štedrý deň síce len popoludní od troch do piatej, ale zato na Silvestra od ôsmej večer až cez polnoc. Tak už v prvom roku existencie televízneho vysielania bola založená tradícia celovečerných televíznych estrád posledného dňa roka. Podstatnú časť Silvestra 1953 mali tvoriť tri hodinové bloky a dva polhodinové hudobné predely. Ako režiséri jednotlivých blokov, ktoré sa mali natočiť a zostrihať z filmových materiálov sú v správe uvedení - Elmar Klos, Václav Wasserman a Jiří Sequens. Roku 1959 bola ale odvysielaná veľká zábavné revue, pre ktorú napísal scenár Vladimír Dvořák a tiež ju spolu s Jiřinou Bohdalovou aj uvádzal. Nakoľko revue bola veľmi úspešná, objednalo si vedenie ČST u Dvořáka scenár pre Silvester 1960 a tým na televíznych obrazovkách na mnoho rokov zakotvil Dvořák čoby scenárista pojem televíznej zábavy. Silvestre v tej dobe boli vysielané naživo v posledných deväťdesiatich minútach starého roka (pretože sa nikdy nepodarilo dodržať stopáž), museli Dvořák s Bohdalovou vynechávať veľkú časť vlastného sprievodného textu a improvizovať.

Tak, ako dnes sa určitá vrstva ľudí potrebuje odlíšiť od vrstvy ostatnej prevážaním sa v luxusných autách, chodiacich v značkovom oblečení so zlatými reťazami ovešanými, ako vianočný stromček, tak i za čias socializmu sa chceli určitý ľudia zas od tých obyčajných radových ľudí niečim líšiť. Buď sa nakupovalo na šmelinárskych nelegálnych trhoch, alebo sa niekomu podarilo niečo prepašovať cez našich colníkov do Československa pri návrate z dovolenky, alebo sa vekslovalo v predajniach zahraničného obchodu TUZEX. Tuzex (skratka zo slov „tuzemský export“) bola hlavne v čase československého socializmu maloobchodná sieť, v ktorých sa za valuty alebo tuzexové poukážky (BONy) dal kúpiť zahraničný, väčšinou kapitalistický tovar, ktorý sa v normálnych obchodoch kúpiť nedal. Táto sieť slúžila na stiahnutie valút od obyvateľov. Nie že by radoví obyvatelia vlastnili všetci valuty, ale boli aj takí, ktorým sa podarilo pracovať v zahraničí, napríklad na takzvaných montážach v spriatelených nesocialistických a samozrejme i socialistických krajinách. A týchto ľudí vyplácali v takzvaných bonoch. Išlo o náhradu valút. Ale väčšina pracujúcich nakupovalo to čo bolo práve v obchodoch.

Pred železničným depom v Prešove stojí zakonzervovaná lokomotíva - maletka U47.002

Ktorá pôvodne premávala na jindřihohradeckých úzkokoľajkách a ťahala vagóniky na prešovskej pionierskej železnici. Zamysleli ste sa niekedy nktorom žijete, vzniklo (á bolo nad tým, čo za vášho života v meste, v módne povedané, hitom) a čo v priebehu niekoľkých rokov zaniklo, zmizlo v nenávratne - aj keď pri svojom zrode si robilo nádej dožiť sa najmenej roku 2000? Na mysli máme rôzne zariadenia; objekty, inštitúcie a pod. Nespomínate si? Pripomenieme vám to. Píše sa 20. september 1958... Vyše 6000 dlaní nadšene tlieska; keď sa ostrie čakanu zahryzne do zeme. Hrudy vykopanej hliny oznamujú a potvrdzujú, že výstavba pionierskej železnice Prešov - Sigord sa začala.

Pozor na vesnické boháče

06 feb 2013
Zverejnené v ČSR 50. roky 20. storočia ,
Napísal(a)

Škůdci veřejného zásobování - Pozor na vesnické boháče

Vláda naší republiky učinila nedávno rázná opatření proti rušitelům a škůdcům veřejného zásobování. Tito nepřátelé republiky a spekulanti ve své zášti proti úspěšnému budování socialismu sahají přímo k rafinovaným prostředkům. Ve svých způsobech a prostředcích, jak škodit našemu lidu, jsou nevybíraví. Vesnický boháč František Macálka z Velkého Dešova u Moravských Budějovic chtěl rovněž vydělat a bohatnout na dodávkách řepky. Zmíněný boháč má 21,40 ha půdy a celkový předpis dodávky řepky 3,54 q. K velkému údivu zaměstnanců Hospodářského družstva v Třebelovicích, dodal však 5 q ačkoliv je znám jako špatný plnič dodávek. Prohlédli proto blíže dodávky řepky a zjistili, že byla doplněna pískem a hlínou. Poněvadž 1 kg řepky, dodaný nad smluvní závazek se platí o 90 haléřů navíc (výkupní cena řepky je 8,80 Kčs za 1 kg) chtěl tento spekulant ošidit stát o 1 416,20 Kčs.

Strana 1 z 4

Retromania 2010 - 2015. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovala firma holdysoftware.sk