RetroMánia

Božena hodila najedovane výplatnú pásku na zem. — Ten gauner, — precedila cez zuby, — tak on to predsa len myslel vážne?! — Co sa stalo? — začudovane sa prizerala priateľka Tereza. — Vedúci — zlostne odvetila Božena, — mi nedal nijaké prémie. — No... ale on ti predsa hovoril, — slabučko jej odporovala Tereza, — že nijaké odmeny ti nedá, vravel to aj na výrobnej porade... Nepamätáš sa? — No a čo? Každú chvíľu niečo vykrikuje o pracovnej morálke, šašo! Prišla som zopár razy neskoršie, je tam toho! Tereza však vedela svoje, veď Božena z dvadsiatich pracovných dni dvanásťkrát prišla neskoro, niekedy meškala až dve hodiny. Ženy sa rozhodli debatu dokončiť vo vinárni. Hneď pri vchode naďabila Božena na dvoch starých známych. Tereze sa drsni chlapci nepozdávali, a tak sa „po anglicky" odporúčala. Božena však svoju zlosť stále nevedela skryť. — Chlapci, ja mám náladu, že by som všetko porozbíjala! — a začala vykresľovať svoje krivdy. Oto a Jaro počúvali a postupne v nich rástla zlosť na Boženkinho vedúceho.

Súdiac podľa listu podpísaného viacerými obyvateľmi obce Olešná (časť Potôčky) z horných Kysúc, nemajú kysucké predajne domácich potrieb problémy s odbytom hrncov, vedier, kastrólov, demižónov a všetkých ostatných možných aj nemožných (to je v našich obchodoch pravdepodobnejšie) nádob. Niežeby sa tu ľudia vrhli na čudnú zberateľskú vášeň, oni tie nádoby potrebujú na vodu. Pretože, ako sa nám zdôverili voda z vodovodu im tečie len dvakrát v týždni: v stredu a v sobotu. A keď je vraj zamestnaná žena v stredu v práci, môže si pískať a musí si v sobotu napustiť vodičky na celý týždeň. „O tomto probléme už dlhšie vie predseda MNV Olešná, a to formou žiadosti aj osobnými rozhovormi — stoji v liste čierne na bielom.

Rozkopávka vojna je špecifický československý variant zákopovej vojny. A predsa nikdy nestrácame nádej. Keď sa zjavia chlapi so zbíjačkou, lopatou, krompáčom a fľašou, dúfame, že to bude vojna blesková, že rýchlo rozkopú, odstránia hľadanú poruchu, zahádžu jamu a zmiznú. Koľko nádeji však už takto zomrelo! Darmo mnohé krajiny machrujú akú majú celkovú dĺžku ciest, železníc a kadejakých iných daromnic. V dĺžke rozkopávok sme nepochybne veľmoc a nikto na nás nemá. Aj obyvatelia domu na Obchod nej ulici 48 v Bratislave by vám vedeli porozprávať o živote v podmienkach rozkopávkovej vojny a o útokoch bytového podniku prvého bratislavského obvodu. Prvý útok podnikla príslušná domová správa bytového podniku ešte v máji 1988, kedy odmontovali kotly na pevné palivo. Chvíľu vyčkávali, držali obyvateľov domu (starších ľudí a dve mladé rodiny) v napätí. Objavili sa až v septembri, rozkopali dvor, urobili plynové prípojky a dvor — čuduj sa svete — zahádzali. Že začali kúriť až úplne na konci októbra, nebudem ani spomínať. Veď v porovnaní s tým, čo nasleduje, je to len trápna historka okresného formátu.

Na dnes som pre vás vybral niekoľko úryvkov z časopisu Roháč z roku 1993:

• Pravda vraj vyjde na povrch! Ale možno až potom. čo príde potopa.
• Najoduševnenejšie sa ťahá za jeden povraz vtedy, ak presne vieme, kto visí na jeho konci.
• Keď sa to tak vezme, alkoholik sa pozerá na svet cez okno.

NA DOVOLENKE

• Tak ako si sa mal pri mori? čo ťa stálo najviac peňazí? — Príliv a odliv. — Aj za to sa platí? — Nie, ale zabudol som si na brehu peňaženku.
• Je to pravda, že vám cestou z dovolenky ukradli vo vlaku tisíc korún? — Nedajte sa vysmiať. Videli ste už Slováka, ktorý by sa vracal z dovolenky a mal ešte tisíc korún?
• V campingu rodina márne bojuje proti komárom. Keď sa zotmelo, priletelo niekoľko svätojánskych mušiek. — Poďme odtiaľto preč! — kričí matka. — Tie potvory nás už hľadajú s lampášmi!
• Aká bola dovolenka? — Dážď', dážď, dážď... — Nechápem, ved' si pekný, hnedý... — Hrdza, hrdza, hrdza...