V roku 1894 bol vybudovaný chodník z Tatranskej Lomnice a starý chodník zo Studených dolín nahradila 38 rokov neskôr (v roku 1932) Tatranská magistrála. V roku 1877 vylepšil stavbu Skalnatého Ohniska vtedajší majiteľ doliny Andor Póner. Pred Skalnatým Ohniskom vznikol 150 cm vysoký betónový múrik so železobetónovým zastrešením nadväzujúcim na skalu. Do múra sa vsadilo zamrežované okno. Vybudoval sa kozub s komínom. V takto vytvorenom objekte mohlo prenocovať až 25 osôb. V roku 1932 prevzala objekt do správy Klub československých turistov. Prvým chatárom v objekte, ktorý sa ešte ani zďaleka nepodobal na horskú chatu, sa stal Michal Tomčík (1906 - 1987). V roku 1935 sa práve Michal Tomčík pričinil o dobudovanie Skalnatej chaty. Stavba pohltila celé jeho súkromné úspory a vyšplhala sa až do výšky cez osemtisíc korún. Celkovo bolo použitých 15 ton rôzneho materiálu, ktorý bol donesený z Tatranskej Lomnice. Kuchynský a jedálenský nábytok do chaty si zhotovil sám Michal Tomčík aj napriek tomu, že bol vyučeným garbiarom. Chata po otvorení disponovala kapacitou 14 lôžok, v jedálni boli 3 stoly pre stravníkov, 3 lavice a chata mala byt správcu (chatára). Tomčík prebýval aj s manželkou Zuzkou na Skalnatej chate celoročne (pôsobili tu až do roku 1945, po roku 1945 nastúpil Michal Bobula). Návštevnosť chaty však nebola nijako oslnivá a Michalovi Tomčíkovi prinášala skôr straty, ako zisk z jej prevádzky.
V decembri 1937 prebiehali prvé testy skúšobných jázd lanovky medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým plesom a verilo sa, že nový prílev turistov pozdvihne neutešenú ekonomickú situáciu Skalnatej chaty. Vybudovaním lanovej dráhy sa chatu podarilo z elektrifikovať. Po 2. svetovej vojne prešla chata pod správu Lesného závody Vysoké Tatry a chatárom sa stal na krátko Karol Bruk, ktorý tu pôsobil do apríla roku 1951. Chata neskôr prešla do správy Tatranských chát a tak sa stalo, že chata začala pomaly chátrať a dokonca sa v roku 1952 začalo uvažovať o jej asanácii. Chata v tomto roku disponovala 18 lôžkami v 3 stiesnených izbách. Jedáleň mala kapacitu asi 20 osôb.
O záchranu Skalnatej chaty sa postaral až jej nový chatár Rudolf Preslera, ktorý tu pracoval aj s manželkou od roku 1953 - 1995 a dobudoval prístavbu a pozmenil celkový vzhľad chaty. Lôžková kapacita chaty sa síce nezmenila ale zväčšil sa celkový priestor pre ubytovaných hostí. Chata bola znovu vyhlásená za nespôsobilú prevádzky a v roku 1972 bola z hygienických dôvodov uzavretá. Z chaty sa stal následne sklad, ktorý využívali pracovníci lanovej dráhy až do roku 1984. V roku 1985 zbúrali prístavbu, ktorá zakrývala Skalnaté Ohnisko. V roku 1993 TANAP prenajal Skalnatú chatu bývalému chatárovi zo Zamkovskej chaty Lacovi Kulangovi (držiteľ niekoľkých váhových rekordov, ako vysokohorský nosič - Zbojnícka chata 141 kg, Téryho chata 151 kg, Zamkovského chata 207,5 kg, z Tatranskej Lomnice na Skalnatú chatu 187 kg), ktorý vrátil Skalnatej chate jej pôvodné poslanie. Chata následne prešla rozsiahlou rekonštrukciou a od roku 1996 chata slúži verejnosti celoročne.
V súčasnosti chata disponuje ôsmimi lôžkami umiestnenými v dvoch izbách, s kúpeľňou a WC. Chata disponuje samozrejme i jedálňou. Skalnatá chata stojí presne na chodníku Tatranskej magistrály a je len niekoľko desiatok metrov od sedačkovej lanovky Skalnatého plesa. Je veľmi príjemnou zastávkou peších turistov, ktorí prichádzajú od Hrebienka (od Zamkovského chaty).
Zdroj: wikipedia
Kontakt: Chatár Ladislav Kulanga: +421-903-247656, +421-904-890298
Prístup ku Skalnatej chate
- po červenej značke zo Skalnatého plesa
- po červenej značke zo Zamkovského chaty
- po zelenej značke z Tatranskej Lomnice
